Rady pre rodičov pri učení sa s dieťaťom s poruchou pozornosti

Rady pre rodičov pri učení sa s dieťaťom s poruchou pozornosti

U detí s poruchou pozornosti je treba pokyny často viackrát zopakovať, napr. aby si pripravilo pomôcky na učenie a pod. /, pretože Vaše dieťa má poruchu pozornosti /s ktorou súvisí aj porucha krátkodobej pamäti/. Voľte preto jednoduchšie pokyny /jednotlivo/ a overte si, či pokyn dieťa pochopilo správne /otvorenými otázkami, nie otázkami zatvorenými, ktoré vedú k odpovedi áno/nie/.

Nevyžadujte, aby dieťa pri učení sedelo v pokoji. Nekárajte ho za nepozornosť. 

Rešpektujte jemný psychomotorický nepokoj, pokiaľ nie je tak silný, aby odvádzal pozornosť Vášho dieťaťa od učenia.  

Vášmu dieťaťu nevyhovujú stereotypné, nezaujímavé a dlhotrvajúce činnosti. Naopak zaujímavé činnosti, nie dlhé činnosti mu vyhovujú ďaleko viac- predchádza sa tým /niekedy aspoň čiastočne/ rozkolísaniu pozornosti a predčasnej únave. Preto je treba vzbudiť jeho záujem vhodnou motiváciou, napr. využiť pri učení činnosti, ktoré ho zaujímajú, bavia, a to už Vy viete aké.

Motivácia hrá často kľúčovú úlohu u Vášho dieťaťa s poruchou pozornosti. Motivačne pôsobí pozitívna motivácia: pochvala, ocenenie konkrétnych schopností a zručností, pozitívnych vlastností Vášho dieťaťa, jeho vynaloženej snahy, vyjadrenie Vašej dôvery a je cennejšia, ako keď dieťa pracuje pod nátlakom, v strachu. Využívať môžete verbálne aj neverbálne formy- úsmev, povzbudzujúce gestá či výkonovú motiváciu– napr. vety typu: „Teraz tu mám takú záhadu, málokomu sa ju podarí rozlúštiť, ale Ty si šikovný, mohlo by sa Ti to podariť...“.

Koncentrácii pozornosti pomáha i striedanie činností, zmenou činností je Vaše dieťa opäť schopné sa na chvíľu sústrediť. K Dobu pre striedanie činností nie je možné konkrétne stanoviť, záleží vždy na momentálnej situácii, signálom pre Vás je zhoršujúca sa pozornosť Vášho dieťaťa, stúpajúci nepokoj, únava, zhoršený výkon a pod. J Uplatňujte zásadu „krátko a častejšie“, kedy dieťa pracuje v kratších a častejšie sa striedajúcich úsekoch.

Pomáha i striedanie, zmena pracovných polôh. L Dlhé sedenie dieťaťa na stoličke, kedy ho stále upozorňujete na to, aby dávalo pozor, sedelo v pokoji a pod. odvádza jeho pozornosť od učenia. Dieťa sa potom sústredí viac na to, aby nekopalo nohami, nehralo sa s rukami, než na samotné učenie. 

Dieťa sa môže postaviť, kľaknúť za stoličku, ... Dá sa pracovať aj v ľahu na koberci /ak nepíše/.

Niekedy pomôže aj opätovné upútanie pozornosti a využitie intenzity a zafarbenia Vášho hlasu. L Nie, že budete zvyšovať hlas- dieťa sa potom naučí reagovať až na Váš zvýšený hlas. J Hlas môžete stíšiť, meniť tempo reči- mierne ho zrýchľovať či naopak spomaľovať, meniť melódiu, dramatizáciu.

Pozornosť Vášho dieťaťa môžete udržať i tým, že ho vediete k rozfázovaniu prevádzanej činnosti na jednotlivé kroky- dieťa si pri jeho prevádzaní môže pomáhať vlastným hlasným komentovaním  /napr. pri riešení slovnej úlohy: „ Najskôr si urobím zápis, teraz zapíšem príklad, nakoniec napíšem odpoveď.“/.

Pozornosť Vášho dieťaťa udržiavate obmedzením nadbytočných, rušivých podnetov a poskytnutím primeraného množstva podnetov. L Dieťa by napr. nemalo sedieť čelom k oknu, je treba eliminovať aj predmety na pracovnom stole /nepotrebné veci, hračky a pod./.

Dieťa by malo sedieť čelom k stene, na stole by dieťa malo mať len to, čo aktuálne skutočne potrebuje. Pozitívne je aj obmedzenie zvukových podnetov v miestnosti /zvuky z ulice, z inej miestnosti/- eliminujte použitím slúchadiel, ale niekomu vyhovuje monotónny zvuk /napr. tikot hodín/, tichá, relaxačná hudba.

Otázkou býva využívanie hudby ako zvukovej kulisy, ktorú často preferujú dospievajúci. Pokiaľ hudba dieťa skutočne neruší, nezakazujte ju, skôr by sa ale malo jednať o relaxačnú, inštrumentálnu, nie príliš hlasnú hudbu, ktorá skutočne tvorí zvukovú kulisu a dieťa sa na jej počúvanie nesústredí.

Prostredie, v ktorom dieťa pracuje, by malo byť prehľadné, usporiadané, pokojné.

Pri komunikácii s dieťaťom je možné využívať i neverbálne podnety- s dieťaťom, ktoré nedáva pozor je nutné „komunikovať“ častejšie, a preto sa oplatí previesť ju v neverbálnej rovine, napr. upozornenie dotykom, gestom, mimikou. Plus pri značnom množstve verbálnych podnetov je dieťa preťažené a prestáva ich vnímať. Späť k činnosti ho navrátite stručným pokynom, dotykom, poklepaním a pod.

Pozornosť zlepšuje aj krátky odpočinok /zaradený včas, nie až v dobe úplného vyčerpania/- väčšinou je dobré odreagovanie pohybom /dieťa ide na WC, niečo donesie, poleje kvety, uprace riad .../, či ak si položí hlavu na chvíľu na stôl, ľahne si, krátko relaxuje.

Pri výraznejších ťažkostiach s koncentráciou pozornosti je treba využiť čo najviac obdobie jeho zvýšenej výkonnosti- často na začiatku učenia sa, ráno.

Posilňujúcu funkciu pre zlepšovanie pozornosti má i systematické a pravidelné oceňovanie úsekov /hoci spočiatku len krátkych/, kedy dieťa vedelo udržať pozornosť, sústrediť sa pri učení. Posilňujete tým aj snahu Vášho dieťaťa k zlepšeniu.

Brzdite tendenciu Vášho dieťaťa k rýchlim a impulzívnym reakciám. Veďte svoje dieťa k odloženiu impulzívnej reakcie /napr. až po minútke, rozmyslení a pod./.